volám sa Peter Mišún, dovoľte mi, aby som Vám spolu s mojou manželkou predstavil našu Nadáciu UDO pre africké deti, ktorú sme založili v roku 2007 a prostredníctvom ktorej by sme chceli spolu s Vami pomáhať deťom, ktoré sú odkázané na pomoc, deťom hladným, chorým, nevzdelaným, deťom bez rodičov, bez domova...
Veľmi si vážime prácu iných nadácií, ktoré pomáhajú ľuďom po celom svete, ale málokedy máme možnosť konkrétne sa dozvedieť, kde naša finančná pomoc skončila.
Naším cieľom v Nadácii UDO pre africké deti je, aby každý jednotlivec alebo firma, ktorí budú chcieť pomôcť vedeli, kde ich finančné prostriedky putovali a na akú dobrú vec sa využili.
Ako vznikla myšlienka založiť nadáciu? Mojím snom bolo vždy cestovať a spoznávať ľudí, ich mentalitu, zvyky, spôsob života.
Okrem zaujímavých miest v Európe ma svojou tajuplnosťou a rozmanitosťou zaujala Afrika. Afrika je krajina s nádhernou nedotknutou prírodou, ale zároveň krajinou, kde sa nachádzajú najchudobnejšie štáty sveta, o čom som sa mal možnosť presvedčiť na vlastné oči. Pri pohľade na ľudí, ktorých som stretol si uvedomujem, že svet sa netočí len okolo mňa a mojich potrieb, ale že existujú ľudia, ktorí potrebujú pomoc, aby vôbec mohli prežiť do ďalšieho nového dňa.
Presvedčil ma hlavne pohľad do nevinných hnedých očí malých afrických detí, ktoré sú tak bezbranné a ľahko zraniteľné. Ich život naozaj nie je ľahký. Videl som ich skromné príbytky, viem, že nemajú plné brušká, sú hladné, smädné a niektoré aj veľmi choré, nemajú vzdelanie, oblečenie ani hračky ako naše deti.
Kto mal možnosť navštíviť tieto krajiny (Alžír, Niger, Mali, Líbya, Čad, Sudán), nedokáže sa vzdať myšlienky, ktorá ho neustále prenasleduje, ako z časti zmierniť chudobu týchto detí a pomôcť im v ich utrpení. Dlho som rozmýšľal, ako týmto deťom pomôcť a mať istotu, že moja pomoc bola daná do správnych rúk. Rozhodnutie bolo jednoznačné, vziať finančné prostriedky, kúpiť potraviny, očkovacie vakcíny a priniesť im to. Podarilo sa. Začiatkom roku 2007 dvadsaťpäť nigerských detí zo školy pri meste Agadez mohlo pocítiť, že je niekto na svete, kto im môže pomôcť.
V Afrike nie je však len jedna škola s dvadsiatimi piatimi deťmi, ale v Afrike je nespočetné množstvo detí, ktoré potrebujú pomoc.
Prvý projekt máme úspešne za sebou. Podarilo sa mi s niekoľkými ľuďmi s veľkým srdcom zozbierať finančné prostriedky a pomôcť, ako som už spomenul, dvadsiatim piatim deťom a ich rodičom v Nigeri. Osobne sme priviezli potraviny, ktoré im pomôžu prežiť jeden rok, zabezpečili sme doktora, ktorý deťom podal vakcíny nakúpené za naše finančné prostriedky, osobne sme učiteľovi darovali solárnu lampu, aby sa mohol po večeroch pripravovať na vyučovanie a každé z dvadsiatich piatich detí sme pohladili po vláskoch pri odovzdávaní školských potrieb a drobných darčekov, ktoré im poslali deti zo Slovenska.
Ani zákerná choroba malária, ktorú som počas cesty prekonal, ma neodradila od mojej myšlienky, pomáhať deťom v Afrike.
V roku 2008 otvárame nové projekty, vyhľadávame nové školy, opustené deti bez rodičov, nemocnice alebo ústavy, v ktorých sa deti liečia na chorobu AIDS.
Náš rozsah pomoci záleží tiež od prostriedkov, ktoré dokážeme spoločnými silami dať dohromady. Verím, že sa nájdu medzi Vami ľudia, ktorým nie je ľahostajné utrpenie a bieda bezbranných detí a môžu prispieť dobrej veci.
Ďakujem Peter Mišún